"Správy o mojej smrti sú pravdivé, to by povedal Meky, keby žil," píše sa na sociálnych sieťach speváka, ktorého zvykli volať jednoducho Meky alebo aj slovenský Paul McCartney.
Žbirka bol legendou slovenskej hudobnej scény, viacnásobný Slávik a
víťaz ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na
Slovensku, hudobník, ktorého albumy vydávané od polovice 80. rokov
dosahovali niekoľkostotisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov
doma i v zahraničí.
Profil speváka Miroslava Žbirku
Vo veku 69 rokov zomrel slovenský spevák a skladateľ žijúci v Prahe,
moderátor hudobných podujatí, tvorca, ale aj propagátor hudby doma a v
zahraničí Miroslav "Meky" Žbirka.
Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom
Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943
zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jason, Tony a najmladší z nich
bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat
Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je
Angličanka, tak dostal prezývku Meky. Tá s ním ide celý život.
Meky začínal svoju úspešnú dráhu už keď mal 15 rokov. Byť známym už v
šestnástich v tej dobe bolo malým zázrakom. Spolu s prvou zostavou
Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku,
ktoré bolo centrom hudobného diania.
V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla
prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so
skladbou Úsmev. V roku 1977 mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu
Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser. Keď sa v Moduse začali kopiť
rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom
nahral v roku 1980 Žbirka aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z
nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách.
S Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Druhú LP
platňu Sezónne lásky nahrával už s Limitom. Žbirka bol za éry
Československa prvým slovenským Zlatým slávikom za rok 1982, keď
preskočil Karla Gotta. Rok nato bol za Gottom druhý. Ešte v roku 1982
vyhral festival Kärnten International v rakúskom Villachu s anglickou
verziou piesne V slepých uličkách.
V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase
vychádza tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný
chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O.
(1990). V 90. rokoch bol naďalej úspešný, dokladujú to albumy Samozrejmý
svet z roku 1994 a Mekky z roku 1997. V októbri 2001 vydal úspešný
Modrý album.
Za roky 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom.
V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom
22x2. V závere októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia. V
apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo
Londýn očami Mira Žbirku. Symphonic Album vydal 17. októbra 2011, ponúka
tucet Žbirkových piesní nanovo nahraných v aranžmánoch so symfonickým
orchestrom.
V auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey
Road. Nahral dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu –
šesťdesiatinám - vyšiel 15. októbra 2012 Miro Žbirka – Complete Box.
Mesiac nato vyšla životopisná kniha Čo bolí, to prebolí.
V októbri 2015 predstavil v Prahe aj Bratislave nový dvojalbum Miro,
ktorý nahrával v londýnskom štúdiu Abbey Road. V apríli 2017 vydal
singel a klip Voľný deň. V júni 2017 dostal ako prvý slovenský spevák
Artist's Mission Award / Hercova misia na filmovom festivale Park Film
Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám
princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. Jeho
podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě.
Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát, s
manželkou Katkou majú dcéru Lindu a syna Davida. Manželka mu zároveň
robila aj manažérku.
Minulý rok v lete, 13. júla 2020, mal slovenskú premiéru filmový
dokument Meky režiséra Šimona Šafránka. Snímka predstavuje Žbirku
zblízka a vznikala takmer dva roky.